Z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2020 vyplýva, že ceny
potravín a nealkoholických nápojov boli na Slovensku jedenáste najnižšie
v rámci EÚ. K priemerným európskym cenám potravín sa Slovensko z roka
na rok približuje, nakoľko vlani boli lacnejšie ako v EÚ už iba o 3,2 %.
U susedov z V4, teda v Maďarsku, Českej republike či Poľsku, je možné
nakúpiť potraviny v priemere lacnejšie ako u nás.
Analytička zároveň upozornila, že potraviny na Slovensku v poslednom
období prudko dražejú. Zatiaľ čo počas prvých piatich mesiacov roka boli
medziročne nižšie o 0,8 %, v júni sa situácia otočila a potraviny
začali byť oproti vlaňajšiemu roku drahšie. "V auguste sme si za
potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 3,6 %.
Zdražovanie potravín bude na Slovensku pokračovať aj v nasledujúcich
mesiacoch. Odhadujeme, že na prelome rokov 2021 a 2022 si slovenské
domácnosti za potraviny priplatia o 5 % viac," avizovala.
"Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie
je samozrejmosťou pre takmer 12 %, teda 634.000 obyvateľov. Tento
problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo
domácností jedného dospelého s maloletými deťmi," priblížila
Sadovská. Aj v tomto prípade sme nad priemerom EÚ, nakoľko podľa údajov
Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu
nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov.
Niektorí Slováci si podľa analytičky nemôžu dovoliť poriadny obed, iní
zase potravinami plytvajú. Toto plytvanie predstavuje podľa Sadovskej
nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Na jedného
Slováka ročne pripadá priemerne 100 kilogramov potravinového odpadu,
teda 0,27 kg denne. Odpad okrem samotných domácností vzniká aj pri
produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na
pracoviskách.
Najčastejšie podľa analytičky v odpadových nádobách končia chlieb a
pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného
nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny.
Plytvanie potravinami je veľkou záťažou aj pre peňaženky. "Odhadujeme,
že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej
nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150
eur," dodala Sadovská.
Svetový deň potravy 16. októbra bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii
Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and
Agriculture Organisation, FAO). Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po
celom svete.